Fibrilácia je predčasná degeneratívna zmena na kĺbovej chrupavke. Príčiny fibrilácie nie sú presne stanovené, patria medzi ne poranenia, podráždenia a chemické poškodenia, ktoré spôsobujú enzýmy uvoľňované leukocytmi v priebehu zápalu a je biochemicky charakterizovaná úbytkom proteoglykánov, rozpadom kolagénových vlákien a zvýšením obsahu vody v chondrocytoch (zrelých bunkách chrupavky).
Chrupavka prechádzajúca fibriláciou vyzerá matne a má nažltlé sfarbenie, ako je tomu na tomto obrázku (hroty šípok)
Mikroskopicky je fibrilácia charakterizovaná vertikálnymi trhlinami v chrupavke. Tieto praskliny v chrupavke sa začnú vypĺňať synoviálnou tekutinou a nakoniec granulačným tkanivom. Ako fibrilácia postupuje, trhliny sa zväčšujú cez celú vrstvu chrupavky, až dosiahnu k subchondrálnej kosti (pod chrupavkou), a tá je nechránená pred synoviálnou tekutinou. Pokiaľ je poranenie vážne, okolitá chrupavka sa uvolňuje a oddelí sa od subchondrálnej kosti. Kúsky oddelenej chrupavky plávajúce v synoviálnom priestore sa nazývajú “kĺbové myšky“ „(čipy)”.
Eburnácia je degeneračné ochorenie charakterizované stratou celej vrstvy kĺbovej chrupavky a obnažením subchondrálnej kosti na jednom alebo viacerých miestach kĺbu (hroty šípok).
Mechanickým trením sa subchondrálna kosť „vyleští” a získa vzhľad podobný slonovej kosti, z tohto vychádza slovo eburnácia (slonovine podobný). Subchondrálna kosť sa zväčší, čím spôsobí ochorenie známe ako osteoskleróza.
Ak poklopeme na postihnutý kĺb nožom či iným kovovým predmetom, vzniknuté degeneračné zmeny nám prezradí neobvyklý zvuk (kosť o kov), odlišujúci sa od tlmeného zvuku, ktorý začujeme, keď kovom poklepeme na zdravú, neporušenú chrupavku.
Kĺbové myšky (čipy) sú životaschopné kúsky oddelenej kĺbovej chrupavky, voľne plávajúce v synoviálnej dutine. Tieto čiastočky oddelenej chrupavky sú vyživované synoviálnou tekutinou, zostávajú životaschopné a pokračujú v raste dlhú dobu.
Kĺbové myšky sú častým následkom degeneračných kĺbových ochorení, najmä osteochondrózy.
Toto je obrázok kĺbu s chronickým degeneračným kĺbovým ochorením, s uvoľnenými kúskami chrupavky v synoviálnom priestore (šípky).
Na kĺbovej hlavici kosti vzniká veľký kus degenerujúcej kĺbovej chrupavky (M), ktorý sa čoskoro oddelí.
Osteofyty sú kostné výrastky, ktoré vznikajú vo väzivovom tkanive. Ide o nešpecifickú poruchu, ktorú možno nájsť pri mnohých degeneračných a zápalových ochoreniach kĺbu.
Osteofyty sa začínajú tvoriť už tretí deň po zranení, ale dajú sa zhruba zistiť až približne po dvoch týždňoch, rádiograficky však až za päť týždňov. Kostné výrastky nachádzame hlavne na spojoch chrupavky s okosticou alebo pozdĺž úponov synoviálnych puzdier ku kosti. Proces tvorby osteofytov je známy pod názvom osteofytóza.
Ak príčina kĺbového ochorenia zanikne, osteofyty už ďalej nerastú, ale zostávajú navždy ako mnohopočetné kĺbové výčnelky obklopujúce kĺb. Tieto výrastky potom spôsobujú rôzne stupne deformity kĺbu.
Na obrázku vidíte kĺbovú jamku s chronickým kĺbovým ochorením. Všimnite si veľký počet osteofytov pozdĺž okrajov a vnútri kĺbu (pozri šípky).
Panus je ohniskový zhluk granulačného tkaniva, ktorý začína na synoviálnej membráne a rozširuje sa do kĺbovej chrupavky.
Tvorba panusu sa obvykle spája s chronickým synoviálnym poškodením a zápalom synoviálnej membrány. Zároveň dochádza k tvorbe proteinázy, enzýmu uvoľňovaného z makrofágov, ktorá vyvoláva odbúravanie chrupavky a jej mäknutie.
Panus najčastejšie nachádzame pri artritíde.
Na spodnom obrázku si všimnite utváranie niekoľkých panusov vystupujúcich zo synoviálnej membrány.
Je bežným termínom používaným k popisu niekoľkých chronických kĺbových zmien na tom istom kĺbe. Kĺby v konečnom štádiu vykazujú rôzne stupne fibrilácie, eburnácie, osteofytov, deformácie, vilóznej hypertrofie, panusu, kapsulárnej fibrózy a niekedy tiež ankylózy - kĺbovej stuhnutosti.
Všimnite si veľký počet osteofytov vystupujúcich z kĺbovej chrupavky tohto kĺbu. Niektoré osteofyty, predovšetkým tie, ktoré sa nachádzajú na synoviálnom spoji, sú nápadne veľké (červená šípka).
Synoviálna membrána je hyperemická/prekrvená a zväčšená a ukazuje na synoviálnu vilóznu hyperplaziu (H).
Tam, kde sa stýka kĺbový vnútorný plášť s chrupavkou, môžeme vidieť niekoľko malých panusov (šípky). Je tam tiež niekoľko zrastov medzi chrupavkou a synoviálnou membránou (hroty šípok), puzdro kĺbu je fibrózne a zväčšené.